Čo je to útočisko?

Základné vysvetlenie

Význam útočiska je v skutočnosti neobmedzený a k jeho úplnému pochopeniu dochádza až po dosiahnutí osvietenia. Prijímať útočisko v cieli, ceste, tých, čo nás sprevádzajú na ceste a učiteľoch, s motiváciou byť užitočný druhým, dodáva všetkému ihneď zvláštny význam. Život má potom príchuť neustále narastajúceho pochopenia a rozvoja pre dobro všetkých bytostí. Ak takto prijímame útočisko, dochádza k stretnutiu súcitnej pravdy vnútorného a vonkajšieho priestoru. Tento spôsob prijímania útočiska vychádza úplne mimo „formálneho uvedenia do buddhistickej praxe“, ako býva často popisované.

Pri prijímaní útočiska sa vyjadruje dôvera v Tri drahocenné a zriedkavé alebo v Tri klenoty: teda v Buddhu, dharmu a sanghu. Tibetsky se nazývají sanggjä, čhö a gendün.

Buddha tu zastupuje osvietenie, ktoré ako mladý princ Šákjamuni prvýkrát v našej epoche pred 2500 rokmi zrealizoval. Tento stav je ako nezničiteľná nadčasová podstata pravdy vnútornou podstatou každej bytosti, i keď si to neuvedomuje.

Dharma predstavuje jeho učenia, ktoré človeka vedú z podmienených stavov k vyslobodeniu a osvieteniu.

Realizovaná sangha sú priatelia a pomocníci na ceste, ktorí dosiahli úroveň neotrasiteľnosti. Dosiahnuť cieľ bez týchto bódhistattvov by bolo veľmi ťažké. Na druhej strane, a to je tiež bližšie k bežnému životu, najlepšie sa človek učí vďaka priateľom v centre, s ktorými sa spoločne rozvíja.

Cieľ, cesta a pomocníci sú východzími pre všetky školy buddhizmu. Prinášajú desiatim až pätnástim percentám svetovej populácie obyvateľov planéty to, čo je nevyhnutné pre zmysluplný a nezávislý život.

Podrobnejšie vysvetlenie - útočisko z pohľadu Diamantovej cesty

Aby sme sa naučili chodiť, postačí k tomu spomenutá trojica, ale kto chce lietať, potrebuje ešte naviac učiteľa. Ten týchto Troch drahocenných zastupuje.

Jeho vhľad odpovedá múdrosti Buddhu, jeho reč vyberá z oceánu učenia to, čo sa práve hodí pre rozvoj bytostí a jeho konanie by malo byť transparetné a užitočné pre druhých. Indovia ho nazývali guru (Ťažký), pretože od neho požadovali stabilitu a Tibeťania tomuto štvrtému útočisku hovorili láma.

V rýchlej a priamej Diamantovej ceste je láma ako „súcitný učiteľ“ nevyhnutný. V línii Karma Kagjü zároveň láma, ktorý sprostredkováva vhľad o podstate mysle a je korenným lámom pre jej realizáciu, zastupuje Karmapov, ktorí sú striedavo spoločne so Šamarpami lámovia línie.

V Diamantovej ceste sa láma rozumie buď ako celok alebo ako láma, jidam a čhökjong. „Láma“ tu znamená neprerušený odkaz Buddhovho požehnania prostredníctvom línie osvietených učiteľov až po súčasnosť. Mnohí požehnanie prežívajú ako vrúcnosť a radosť ako určitú dobrú energiu, ktorej je ľahké dôverovať.

„Jidam“ označuje spojenie s osvietením, ktoré je našou vnútornou podstatou, prostredníctvom nadosobných foriem zo svetla a energie. Stotožnenie s týmito formami vytvára zvláštne schopnosti ako bežné tak vyslobodzujúce. Kto sa dokáže prežívať ako prejav buddhu - či už mierneho, ochranného, ženského, mužského, samotného alebo v párovom spojení, ten bude môcť rýchlo dosiahnuť realizáciu.

To, čo je nahromadené behom spoločnej meditácie alebo formálnej iniciácie, postupne narastá a stane sa absolútnou múdrosťou Buddhov.

Jidamy, ktoré sú tak známe z múzeí a kníh o umení, sú rovnako nadčasové a skutočné ako naša vlastná myseľ. Spolu s mantrami, ktoré k nim patria, pramenia z mysle ako čisté formy. Buddha ich odovzdal, aby tak na absolútnej úrovni vďaka spätnej väzbe prebudil možnosti bytostí. Aj keď sa v tibetskom buddhizme môže používať bezpočet týchto foriem, nemali by sme sa ich veľkou rozmanitosťou nechať zmiasť. Vo svojej podstate sú všetky múdroťou, radosťou a láskou priestoru. Ten, kto zrealizuje jednu z foriem v párovom spojení, prekoná všetok dualizmus a dosiahne osvietenie.

Energetické polia ochrancov a darcov aktivity sa objavujú v okamihu vďaka zväzku s lámom a chránia človeka tak silne, nakoľko to karma bytostí dovolí. Aj keď vyzerajú divoko, ich jediným prianím je, aby boli užitoční bytostiam a je možné im plne dôverovať. Pre líniu Karma Kagjü je najdôležitejším ochrancom Čierny plášť. Jeho pomoc a pomoc z jeho okolia býva o to dôležitejšia, čím rýchlejší rozvoj nastupuje. V Diamantovej ceste sa bez ochrancov nedeje vôbec nič. Vďaka blízkej spolupráci učiteľa a žiaka a účinnosti použitých metód dozrieva behom krátkej doby veľa karmy - v podvedomí nahromadených dojmov, ktoré by sa inak objavili až neskôr. Takáto dôkladná očista by bez ochrany mohla naozaj uberať odvahu a - minimálne dočasne - narušovať úsilie o dosiahnutie osvietenia. Preto je nutná múdra sila, ktorá zadrží intenzitu problémov a ďalej pustí iba tie skúsenosti, z ktorých sa žiak môže tiež učiť.

Nech sa už štvrté útočisko nazýva krátko láma alebo láma, jidam a ochranca, zmysel ostáva ten istý. Celkový dosah však býva výraznejší, keď sa pri prijímaní útočiska používa dlhšia forma.

Ako už bolo povedané, plný význam útočiska pochopí človek až pri osvietení. Avšak jeho silný, dobrý vplyv pôsobí od prvého okamihu. Dáva bytostiam jasný smer a spája ich s buddhami. Meditácia, ku ktorej nás útočisko oprávňuje, odstraňuje rušivé dojmy v skladovacom vedomí a odstraňuje veľa budúceho utrpenia. Pretože odrazu lepšie pracuje naša vlastná myseľ, budeme i viac myslieť na druhých.